Prečo som zakotvil na Taiwane a čo ma tu stále drží
Keď som skončil strednú školu, všetci okolo mňa vedeli, čo chcú. Ja som netušil.
Skúsil som športovú vysokú školu no neprijali ma. Skončil som vo fabrike, kde som za tri zmeny zarábal smiešnych 450 eur mesačne. Býval som u rodičov, takmer som nič neplatil, ale aj tak som nikdy nemal peniaze. Už vtedy som vedel, že vo fabrike nechcem zostať celý život. Bola to dobrá skúsenosť a ľudí, ktorí tam pracujú, dodnes veľmi rešpektujem — ale potreboval som viac.
Malta, Island a hľadanie svojho miesta vo svete
Najskôr som odišiel na Maltu, kde som pracoval ako plavčík. Po pol roku som sa vrátil na Slovensko do Bratislavy. Cez deň som robil v kiosku a v reštauráciách a v noci v kluboch.
Krátko nato som sa rozhodol skúsiť Island. Žil som vo Víku takmer rok a uvedomil som si, že cudzinci majú len veľmi malú šancu na lepšie pozície. Aj keď plat bol lepší než doma, stále som necítil uspokojenie.
Na Malte som videl, že ľudia z krajín ako Holandsko, ktorí ovládali cudzie jazyky, zarábali trikrát viac za menej práce. Na Islande som zas pochopil, že lokálni majú výhodu a cudzinci ostávajú „na spodku“. To ma nakoplo zamyslieť sa, ako môžem zvýšiť svoju hodnotu. Rozhodol som sa študovať.
Vzdelanie a nové obzory
V Česku som vyštudoval Angličtinu pre manažérsku prax a konečne som mal pocit, že niekam patrím. Škola mi dala viac než len titul — otvorila mi oči.
Stretol som ľudí, ktorí mi pomohli rozvinúť myslenie nielen v sociálnych témach, ale aj v biznise a v pohľade na svet. Po dlhom čase som cítil, že sa posúvam dopredu — a presne to mi chýbalo.
Po štúdiu prišiel COVID a moje plány pokračovať v štúdiu v Austrálii sa rozplynuli. Už počas školy som vedel, že v budúcnosti sa chcem venovať medzinárodnému biznisu, a preto som hľadal spôsob, ako získať skúsenosti, ktoré mi otvoria dvere do sveta. Dnes už mám za sebou projekty a spolupráce s ľuďmi a firmami z rôznych kútov sveta — od Európy cez Áziu až po Blízky východ. Najviac ma tu držia príležitosti, o akých som na Slovensku ani nesníval.
Prečo práve Taiwan?
Do Austrálie som sa nedostal, do Ameriky ani Kanady som nechcel a v Európe som už nechcel zostať. Začal som sledovať štatistiky a trendy. Čísla hovorili jasne — do roku 2030 budú ázijské ekonomiky silnejšie než západné a hlavným jazykom biznisu sa stane čínština.
Zvažoval som Hongkong, Singapur a Čínu, ale všetko malo svoje mínusy: Hongkong a Singapur boli drahé, Čína mala veľa smogu a skúsenosti kamarátov tam neboli najlepšie.
A vtedy mi otec povedal: „A čo Taiwan?“
Najprv som si myslel, že myslí Thajsko. Ale čím viac som o Taiwane čítal, tým viac sa mi páčil.
Podal som si prihlášky, získal som štipendium a v roku 2021 som odletel.
Prvé tri týždne som strávil v karanténe, ale hneď po nej som vedel, že toto miesto má niečo do seba. Ľudia sú tu priateľskí, mentalita mi vyhovuje a jedlo? Fantastické.
Život v Taipei
Po MBA som pracoval ako riaditeľ marketingu vo firme s obratom okolo 50 miliónov USD a počas toho som založil firmy v siedmich krajinách.
Dnes pracujem ako business development manažér a mám na starosti západnú Európu, Indiu, Perziu a Blízky východ.
Taipei je pre mňa ideálne mesto — za 15 minút som v horách, za 30 v horúcich prameňoch a za 45 surfujem na pláži. Keď prší alebo je zima, naskočím na rýchlovlak a o dve hodiny som na slnečnom juhu.
Čo ma tu však drží najviac, sú príležitosti, o akých som na Slovensku ani nesníval.
Zúčastnil som sa slovenských delegácií, spoznal úspešné slovenské firmy, s ktorými spolupracujem a ktoré robia biznis po celom svete. Pomáham investorom na Taiwane hodnotiť lokálne firmy a investovať do nich. Mám skúsenosti so startupmi, pozývajú ma na medzinárodné akcie, do spoločenstiev a na pohovory. Tie príležitosti prichádzajú aj samé, stačí nezatvárať dvere.
Je to ľahké? Určite nie. Neustále sa borím s miestnou kultúrou, jazykom a tým, že nie som miestny. Ale stojí to za to. Treba mať len otvorenú myseľ.
